Rodová teória vznikla v prostredí feministického hnutia, ktoré sa od 18. storočia intenzívne snaží  o dosiahnutie rovnoprávnosti mužov a žien. Tieto dobré snahy nabrali radikálny smer na konci 20. storočia aj v teórii americkej profesorky Judith Butlerovej. Tá na univerzite v Kalifornii vytvorila komplikovanú teóriu rodovej rovnosti, ktorá v zásade tvrdí, že ženy a muži môžu dosiahnuť rovnoprávnosť iba vtedy, keď sa človek počas života bude môcť (aj viackrát) rozhodnúť či je muž alebo žena, bez ohľadu na svoje biologické pohlavie.

Hlavným dôsledkom tejto teórie je extrémne tvrdenie, že rodina, postavená na trvalom zväzku muža a ženy, je zastaralý stereotyp, ktorý je potrebné postupne prekonať, aby si muž a žena mohli byť naozaj rovní.

Rodová teória postupne vzbudila  záujem vedeckých kruhov a bola viacnásobne ocenená na medzinárodných fórach. V posledných dvoch desaťročiach sa teória stala jednou z hlavných tém Organizácie spojených národov a v tomto období silno zasiahla aj Európsku politickú scénu.

Napriek tomu, že teória rieši závažný a dôležitý problém rovnoprávnosti mužov a žien, prináša aj extrémne riešenia, ktoré protirečia všeobecne prijímaným vedeckým poznatkom o človekovi a spoločnosti. Aj preto v celej Európe sa zdvihla vlna protestov proti týmto extrémnym riešeniam, ktorá napr. vo Francúzku dosiahla masové rozmery v podobe miliónových demonštrácií v uliciach najväčších francúzskych miest. Nórska vláda vlani prestala financovať výskumný ústav rodovej rovnosti a podobné prebudenie postupne nastáva aj v ďalších krajinách.